Východoslovenské roľnícke povstanie 1831

Trebišovský barokovoklasicistcký kaštieľ sa v lete roku 1831 stal jedným z centier Východoslovenského roľníckeho povstania. Prepuklo v súvislosti s prehlbujúcim sa feudálnym útlakom, okrádaním roľníctva o pôdu, prenikaním cholerovej epidémie a šíracou sa travičskou legendou. Živelný výbuch nespokojnosti v Nižnom Žipove 31. júla 1831, ktorý viedol bývalý richtár Michal Pavúk, sa 1. augusta rozšíril do Trebišova a ďalších obcí. Dvojtisícový dav obliehal 2. augusta 1831 domy zemepánskych úradníkov v Trebišove. V kaštieli ovládal situáciu npor. Karol Abrahámi, ktorý formálne spolupracoval so vzbúrenými poddanými, ale v skutočnosti iba čakal na vhodnú chvíľu, aby povstanie zlikvidoval.

Roľnícka revolta sa rýchlo rozšírila na žipovsko-trebišovskom úseku a ďalej postupovala do vranovsko-zamutovskej oblasti, Šariša, Spiša, Abova, Gemera. Počas povstania pôsobila v regióne Hornouhorská sedliacka konfederácia na čele so zemanom Petrom Tasnádym z Malých Raškoviec. Po zákroku vládneho vojska začali už koncom augusta 1831 činnosť panské štatariálne súdy, ktoré dali popraviť 119 povstalcov, z toho v Zemplíne 65 účastníkov povstania. Jedinečnou pamiatkou na roky sedliackeho povstania je kronika hanušovského evanjelického farára Andreja Čorbu.

Na muzeálnom kaštieli pripomína toto centrum roľníckej revolty pamätná tabuľa. Informácie o povstaní nájdeme aj v expozícii dejín poľnohospodárstva Cestami práce a bojov za chlieb. Napriek tomu, že povstalci boli porazení vládnym vojskom, povstanie nastolilo na program dňa otázku zrušenia poddanstva, ktorá bola rozhodujúcim výdobytkom buržoáznej revolúcie 1848/1849 v Uhorsku.