exp-p

navštívte našu najnovšiu

EXPOZÍCIU POĽOVNÍCTVA A OCHRANY ZVERI V TREBIŠOVE

viac informácií 

Vytlačiť

Cestami práce a bojov za chlieb

Patrí medzi najrozsiahlejšie stále expozície v Múzeu a kultúrnom centre južného Zemplína v Trebišove. Otvorená bola roku 1987. Umiestnená je v komnatách na prízemí a na prvom poschodí kaštieľa. Expozícia prezentuje dejiny poľnohospodárstva na východnom Slovensku od praveku po polovicu 20. storočia. Po revolúcii bola expozícia zredukovaná o celý juhozápadný trakt, v ktorom bola prezentácia poľnohospodárstva a spoločnosti po 2. svetovej vojne. Prehliadka aktuálnej expozície s odborným výkladom trvá 30-40 minút.

Expozícia je rozdelená na niekoľko výstavných celkov:

  • Praveké poľnohospodárstvo na území východného Slovenska;
  • Včasnohistorické poľnohospodárstvo na východnom Slovensku;
  • Poľnohospodárstvo Slovanov na východnom Slovensku;
  • Poľnohospodárstvo v období feudálnej spoločensko-ekonomickej formácie;
  • Poľnohospodárstvo v období kapitalistickej spoločensko-ekonomickej formácie;
  • Poľnohospodárstvo v rokoch 1918-1945.

Praveké poľnohospodárstvo na území východného Slovenska. Človek v staršej dobe kamennej bol poväčšine pasívnym činiteľom prostredia, v ktorom žil. Prevažne sa živil zberom hotových produktov a lovom zvierat. Prvá veľká revolúcia v dejinách ľudstva sa udiala v období neolitu – mladšej doby kamennej. Človek sa stal aktívnym činiteľom prírody. Vznikla poľnohospodárska výroba, remeselná výroba, uskutočnila sa domestikácia zvierat, nastal prechod od kočovníctva k usadlému spôsobu života a nastali aj zmeny v nadstavbe. K najzaujímavejším pravekým pamiatkam v expozícii patrí impozantná neolitická zásobnica na obilie z Barce; rekonštruované drevené srpy s obsidiánmi, brúsené kamenné sekerky, kliny a sekeromlaty z rozličných nálezísk; kamenné žarnovy, hlinené závažia a prasleny zo Šarišských Michalian; hlinené sošky zvierat z Veľkej Lomnice; sošky žien z Michaloviec a Oborína – tzv. Oborínska venuša. Z neskorej doby kamennej sú zaujímavé nádoby tiszapolgárskej kultúry z Hrčeľa, ale aj model eneolitického obydlia z Tibavy. Dobu bronzovú prezentujú nádoby a odliatok vozíka s kolesami, na súveké pochovávanie upozorňuje kostrový hrob skrčenca z pohrebiska otomanskej kultúry v Nižnej Myšli. V expozícii je aj ukážka žiarového hrobu z pohrebiska kultúry Suciu de Sus v Zemplínskych Kopčanoch. Výrobu poľnohospodárskych nástrojov z nového kovu dokumentujú bronzové kosáky zo Zemplína. Na významné sídliskové, výrobné i obchodné centrum z mladšej a neskorej doby bronzovej poukazujú veľké hlinené zásobnice na obilie zo Somotorskej hory. Obdobie staršej doby železnej je doložené hromadným nálezom železných poľnohospodárskych nástrojov z Nižnej Myšle, zásobnicou na obilie zo Stretavky, ale aj soškami zvierat z Hrčeľa.

Včasnohistorické poľnohospodárstvo na východnom Slovensku. V mladšej dobe železnej na územie východného Slovenska zo západoeurópskej pravlasti prenikli aj Kelti. Vynikali najmä ich remeselníci. Inventár starousadlých remeselníkov obohatili o nové nástroje, ozdoby i nové poznatky. S Keltmi súvisí i prvé používanie mincí na našom území. Najvýznamnejšou pamiatkou z tohto obdobia je hradisko v obci Zemplín. Na zručnosť keltských remeselníkov poukazuje model hrnčiarskeho kruhu, rotačný mlyn – žarnov z Beše, maľované nádoby zo Zemplína. Na rozhraní letopočtu staroveký kultúrny svet ovládla Rímska ríša. Domáce obyvateľstvo pozostávalo zo zvyškov Keltov, Dákov a neskôr aj Vandalov. Aj keď územie východného Slovenska nebolo súčasťou Rímskej ríše, bolo zásobárňou obilia a iných surovín pre Rím. Na život v prvých storočiach nášho letopočtu poukazuje model domu z Trsteného nad Hornádom, zásobnica na obilie zo Šebastoviec, kamenné osličky z Pedera, inventár dáckeho žiarového hrobu v urne a vandalský hrob s ostrohami zo Zemplína.

Poľnohospodárstvo Slovanov na východnom Slovensku. Od polovice 1. tisícročia naše územie postupne osídľovali Slovania. Východné Slovensko malo dostatok úrodných oblastí. Najstaršiu roľnícko-chovateľskú slovanskú osadu poznáme z územia Prešova. Slovania na pôde uplatňovali dvojpoľný systém hospodárenia. Archeologické výskumy doložili množstvo pamiatok, ktoré poukazujú na poľnohospodársku výrobu v druhej polovici 1. tisícročia na území východného Slovenska. V expozícii sú železné radlice z Trebišova a Spišskej Novej Vsi, motyčky a motyky zo Spišských Tomášoviec. Zaujímavé sú slovanské nádoby z hrnčiarskej pece v Oboríne, hlinené prasleny. Na podobu slovanských obydlí poukazujú makety zemnice a polozemnice, zhotovené podľa poznatkov z archeologických výskumov.

Poľnohospodárstvo v období feudálnej spoločensko-ekonomickej formácie. Východné Slovensko sa postupne v priebehu 11. a začiatkom 12. storočia stalo súčasťou Uhorska. Pôdu ako hlavný výrobný prostriedok vlastnil kráľ, šľachta, cirkev a neskôr aj vznikajúce mestá. Poddaní pôdu dedične užívali a feudálnym vlastníkom odovzdávali daň, rozličné dávky a povinnú robotu. Feudalizmus sa v Uhorsku udržal až do polovice 19. storočia. Obdobie stredoveku a stredovekého poľnohospodárstva je v expozícii dokumentované železnými radlicami, čerieslami, klinmi, klčovnicami, kosákmi, kosami a sekerami. Tieto nástroje pochádzajú z archeologických výskumov v Zalužanoch-Nemešanoch, Svinici, Krigove-Pavľanoch. Dokladom spracovávania obilia sú kamenné rotačné žarnovy z Hermanoviec a Zemplínskeho Hradišťa. Chov dobytka a domácich zvierat dokladajú ovčiarske nožnice, škrabáky, struhy a konské podkovy zo Svinice. Obdobie valašskej kolonizácie Karpatskej oblasti dokumentuje maketa karpatského salaša, pastierske náčinie a náradie (pastierske palice, gelety, putery, črpáky, formy na oštiepky, zvonce a iné).

Poľnohospodárstvo v období kapitalistickej spoločensko-ekonomickej formácie. Rozvoj poľnohospodárstva v druhej polovici 19. storočia v expozícii dokumentujú modernejšie a výkonnejšie stroje ako sejačky, čističky obilia – rošty, kultivátory, rezačky na seno a slamu atď. Časť expozície je venovaná vysťahovalectvu maloroľníkov za prácou na Dolnú zem a do Spojených štátov amerických. Najviac ich odišlo v rokoch 1899 – 1913. Zachovali sa vysťahovalecké kufre, odevy žencov i rôzne pracovné poľnohospodárske nástroje.

Poľnohospodárstvo v rokoch 1918-1945. Agrárny charakter východného Slovenska v 1. polovici 20, storočia, pripomínajú už len vystavené stroje a mechanizmy, ktoré zvyšovali produkciu práce hlavne na veľkostatkoch. Popri ťažnej sile dobytka a koní stále viac sa používali motory na orbu, výmlat, kosbu ako strojová kosačka sena i obilnín, kultivátor, rezačky, triér na čistenie obilia pred sejbou a podobne. Zaujímavým vystaveným predmetom je aj stroj na výrobu povresiel, ktorým sa vyrábali povriesla porvisla zo slamy, ktoré sa viazali do snopov. Pozoruhodné sú ručne zhotovené železné motyky, lopaty a rýle pochádzajúce z historických kováčskych hámrov v Medzeve. Súčasťou expozície je aj pohľad do zemplínskej izby približujúcej návštevníkovi tradičné spracovanie priadnych rastlín.

Kto je Online

Práve tu je 98 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Rýchly kontakt

Múzeum v Trebišove
M. R. Štefánika 257/65
075 01 Trebišov
Tel: +421 56 672 2234, 0905 212 621
Email: muzeumlektorky [@] gmail.com

Rýchly kontakt

Kultúrne centrum južného Zemplína
Ul. SNP č. 1049/76
075 01 Trebišov
Tel: +421 56 672 2781