Expozícia Južný Zemplín v pravekom až stredovekom období
Expozícia je najstaršou interiérovou výstavou múzea. Otvorená bola roku 1987. Umiestnená je v komnatách na poschodí čeľadníka v areáli kaštieľa. Expozícia sprístupňuje významné archeologické lokality a stredoveké pamiatky v južnej časti slovenského Zemplína. Prehliadka expozície s odborným výkladom trvá 20 minút.
Južná časť slovenského Zemplína, v skutočnosti územie Trebišovského okresu, patrí k oblastiam s najvýznamnejšími archeologickými náleziskami. Expozícia predstavuje archeologické lokality a reprezentatívne nálezy z jednotlivých období od praveku po stredovek.
Najdlhšie obdobie ľudských dejín – staršia doba kamenná – je prezentovaná nálezmi z paleolitických sídlisk v Cejkove a Kašove (zub mamuta; štiepané nástroje z obsidiánu; idol zobrazujúci ženské lono). V mladšej dobe kamenej vývoj ľudskej spoločnosti zaznamenal veľký obrat – uskutočnil sa prechod od koristníckeho zberu a lovu k produktívnemu hospodáreniu a chovu zvierat. Neolitické pamiatky reprezentujú nádoby kultúry s východnou lineárnou keramikou a bukovohorskej kultúry zo Zemplínskych Kopčian, nádoby kultúry Csőszhalom-Oborín z Hrčeľa a štiepané kamenné nástroje a brúsené sekerky z Čierneho Poľa. V neskorej dobe kamennej sa prvý raz začal používať kov. Z medi sa vyrábali nástroje a šperky. Súčasne sa začalo používať aj zlato. Eneolit na výstave sprítomňujú nádoby tiszapolgárskej skupiny a badenskej kultúry zo Zemplínskych Kopčian a Hrčeľa, ale aj kamenné sekerky a sekeromlaty z viacerých sídlisk na Zemplíne. Použitie bronzu na výrobu nástrojov bolo medzníkom ďalšieho vývoja spoločnosti. V dobe bronzovej sa rozvíjala najmä metalurgia, ale i hrnčiarstvo a tkáčstvo. K najvýznamnejším náleziskám patria pohrebiská ľudu otomanskej kultúry v Strede nad Bodrogom a v Trebišove, ale aj pohrebisko kultúry Suciu de Sus v Zemplínskych Kopčanoch (hlinené nádoby a urny). Najvýznamnejšie sídliskové, výrobné a obchodné centrum v severnom Potisí v období gávskej kultúry bolo na Somotorskej hore (nádoby, depoty bronzových predmetov a zlaté ozdoby). S výrobou a spracovaním železa sa obyvateľstvo na terajšom území Slovenska oboznámilo v staršej dobe železnej. V mladšej dobe železnej sa toto územie dostalo pod vplyv laténskej kultúry, ktorej nositeľmi boli Kelti. S nimi sa spája aj budovanie oppíd, opevnení mestského charakteru. Jedným z nich bolo aj hradisko v obci Zemplín. Pred zlomom letopočtov na toto územie z juhovýchodu prišli dácke kmene a postupne tu nastala keltsko-dácka symbióza. Obdobie pred zlomom letopočtov na výstave sprítomňujú nálezy z Beše, Cejkova, Kráľovského Chlmca a Zemplína.
Na začiatku nášho letopočtu sa terajšie územie Slovenska dostalo do susedstva rímskeho impéria a štyri storočia bolo pod vplyvom rímskej kultúry. Na Rimanmi neobsadenom území sa do popredia dostali germánske kmene. Dobu rímsku prezentujú pamiatky najmä zo Zemplína (hlinené nádoby; železná kopija a spona). K rozmachu slovanského osídlenia južného Zemplína došlo v 6.-10. storočí. Z tohto obdobia sú prezentované sídliská vo Dvoriankach, Oboríne, Trebišove či Zemplínskom Hradišti, hrnčiarska pec z Oborína, hradisko v Zemplíne, ale aj mohyly pri Kráľovskom Chlmci. Na sklonku 9. storočia prenikli do Potisia staromaďarské kmene. Na výstave sú prezentované pamiatky, ktoré sa našli v hrobe staromaďarského náčelníka v Zemplíne – šabľa, pozlátená strieborná šálka, pozlátené strieborné terče, pozlátené súčasti konského postroja, ozdoby z odevu. Napriek zásahu maďarských družín do južných oblastí Zemplína pokračoval život slovanského obyvateľstva bez podstatných zmien. V 11. storočí sa územie terajšieho Slovenska stalo integrálnou súčasťou Uhorska. V súvislosti s rozvojom dedinských a najmä mestských sídlisk v 13. a 14. storočí nastal aj rozkvet hmotnej kultúry stredoveku. Na výstave sú prezentované šperky zo stredovekého cintorína pri Kostole sv. Ducha v Trebišove – Paričove, ale aj hmotné pamiatky z hradu Parič v Trebišove.
