exp-p

navštívte našu najnovšiu

EXPOZÍCIU POĽOVNÍCTVA A OCHRANY ZVERI V TREBIŠOVE

viac informácií 

Vytlačiť

História múzea - Štyridsať muzeálnych rokov I.

V toku času si ani neuvedomujeme ako rýchlo plynie. Sme už 40-roční a je tu čas poohliadnuť sa a zhodnotiť to, čo sme na muzeálnej ceste doteraz vykonali.

Už v roku 1949 sa zrodil prvý pokus vytvoriť v boršianskom kaštieli múzeum. Zostalo však len pri zámere. Až po uplynutí ďalších 14-tich rokov sa myšlienka vytvorenia múzea v Trebišovskom okrese začala aktívnejšie presadzovať. Pamätným dňom nášho múzea sa stal 20. december 1963, keď Rada ONV v Trebišove prijala uznesenie č. 1262 o vytvorení múzea ako strediska vlastivednej práce v rozsiahlom Trebišovskom okrese, ktorý vznikol po územnej reorganizácii roku 1960 z predchádzajúcich štyroch okresov /Trebišov, Sečovce, Kráľovský Chlmec a Veľké Kapušany/. Tomuto kroku však už roku 1963 predchádzali niektoré aktivity. Listom z 1. 4. 1963 požiadal Osvetový dom v Trebišove národné výbory, školy a občanov o vyplnenie dotazníka k zberateľskej činnosti múzea. Z toho usudzujeme, že myšlienka vytvorenia múzea bola už v tomto čase veľmi aktuálna.

Vznik a vývoj múzea počas prvých dvadsiatich rokov jeho existencie bol veľmi zložitý. Zo skromných informácií o prvých krokoch muzeálnej práce v okrese sa dozvedáme, že vedením múzea bola poverená pani Anna Gubová, ktorá sídlila v priestoroch Osvetového domu v Trebišove. Múzeum nemalo zbierkový fond ani priestorovú základňu pre systematickejšiu činnosť. Skromné aktivity vo vzťahu k školám a národným výborom, smerujúce k zberu muzeálií pre vznikajúce múzeum nestačili na to, aby v Trebišove vznikli podmienky na existenciu vlastivedného múzea. Pre činnosť múzea v Trebišove nebola primeraná priestorová ani odborná základňa. Preto sa pre muzeálnu prácu začali hľadať podmienky tam, kde pre ňu bola primeraná podpora a pochopenie.

V Základnej škole v Sečovciach /vtedy OSŠ, na ulici Švermovej, teraz Obchodnej/ viedol vlastivedný krúžok učiteľ dejepisu Štefan Korčmároš, ktorý s hŕstkou miestnych nadšencov sa podujal realizovať náročné dielo výstavby múzea. Opäť sa však prejavili predchádzajúce problémy a ťažkosti. Napriek porozumeniu pre vlastivednú činnosť, zostalo toto obdobie iba smutnou epizódou tvorivých snáh o vybudovanie okresného múzea.

Počas 15 - tich rokov sa múzeum orientovalo len na skromnú dokumentáciu regiónu a vydávanie tlačených materiálov k výročiam historických udalostí v okrese. Z významnejších príspevkov je možné spomenúť Vlastivedné vychádzky po Trebišovskom okrese, brožúru Dargov-pamätník víťazstva a pamätnicu k 700-ročnici Sečoviec. Bez depozitárnych a expozičných priestorov sa múzeum nedokázalo prezentovať žiadnou výstavnou činnosťou. Historický výskum a pamätihodnosti regiónu pripomínal verejnosti jediný pracovník i riaditeľ Štefan Korčmároš. Aktuálnymi nástenkami v školách a vo výklade sečovskej predajne Kniha pripomínal výročia historických udalostí v regióne. Ťažko bolo možné očakávať viac, keď v prvom období pôsobenia múzea v Sečovciach vykonával jeho riaditeľ túto činnosť iba na čiastočný úväzok popri svojej školskej práci.

Pre účely múzea poskytol MsNV v Sečovciach jednu miestnosť, ktorá slúžila na uskladnenie kníh a ostatného muzeálneho materiálu. V stiesnených priestoroch sa muzeálna činnosť nerozvíjala a neostávalo nič iné len využívať na tento účel aj priestory v rodinnom domčeku a garáži rodiny Korčmárošovcov.

V tomto zložitom období, ktoré trvalo do 1. februára 1981, treba oceniť predovšetkým to, že múzeum nezaniklo de iure, hoci svojou činnosťou stagnovalo a zostávalo na periférii muzeálneho diania na východnom Slovensku. Bolo len otázkou času, kedy stratí svoje opodstatnenie,  a tým aj nádej na existenciu.

Rozhodnutie Rady Východoslovenského KNV v Košiciach z roku 1980 vybudovať v Trebišove špecializovanú expozíciu histórie poľnohospodárstva na východnom Slovensku, bolo na jednej strane ocenením podielu Trebišovského okresu na poľnohospodárskej výrobe kraja, ale na strane druhej zastihlo múzeum priestorovo, personálne i akvizične nepripravené. Na uskutočnenie takejto náročnej úlohy bolo nutné poskytnúť vhodné priestory v Trebišove a vybudovať múzeum personálne. Do funkcie riaditeľa bol preto od 1. 2. 1981 vymenovaný stredoškolský profesor Gymnázia v Trebišove Juraj Žadanský. Sekretárkou i ekonómkou múzea v jednej osobe sa stala Kristína Zurková.

V muzeálnej činnosti sa však začali opäť prejavovať vážne problémy. Po krátkom pôsobení na odbore kultúry ONV sa na 8 mesiacov stal sídlom múzea Domov dôchodcov OÚSS v Trebišove, ktorý poskytol novoprijatým zamestnancom 2 kancelárie. V neľahkej situácii sa zamestnanci múzea s nadšením pustili do úpravy priestorov pre účely práčovne a skladov. Objekt však zhorel ešte počas existencie nemocnice, a preto bolo nutné veľmi rýchlo uskutočniť jeho prestavbu, vybudovať prípojku vody a plynu, zrekonštruovať elektrorozvody a presťahovať do týchto priestorov prevádzku múzea. V domove dôchodcov sa pracovalo veľmi ťažko. Kolektív zamestnancov sa rozšíril o vodiča Milana Rýchlika, archeológa Jána Chovanca, dokumentátorku Eriku Opryskovú a ekonómku Martu Spišákovú.

Múzeum zabezpečovalo túto úlohu v roku 1981 s pôvodným rozpočtom 260 tis. Kčs /z toho 110 tis. mzdy/, ktorý bol v závere roka upravený na 525 tis. Kčs.

Začiatkom februára 1982 sa prevádzka múzea presťahovala z domova dôchodcov do vlastného objektu bývalej koniarne, v ktorom sa po oprave vytvorili priestory pre 5 kancelárií, 4 depozitáre, konzervačnú dielňu, klubový priestor, knižnicu a neskôr aj fotokomoru. V tomto čase boli podniknuté nevyhnutné kroky k tomu, aby pre účely múzea bol odovzdaný objekt andrássyovského kaštieľa, ktorý predtým slúžil nemocnici a po jej vysťahovaní roku 1978 chátral. Objekt žiadalo zdravotníctvo pre účely geriatrie. Napokon ho však dostalo múzeum.

V spolupráci s KÚŠPSaOP v Prešove riaditeľ múzea zabezpečoval polohopisné a výškopisné zameranie areálu, jednostupňový projekt rekonštrukcie kaštieľa a prípravu scenára expozície histórie poľnohospodárstva. Riaditeľ a zamestnanci múzea uskutočňovali prieskum a zber predmetov muzeálnej hodnoty, svojpomocne konzervovali zberom získané muzeálie, poskytovali metodickú pomoc kronikárom a vytvárali skromné podmienky pre plnenie svojho spoločenského a vlastivedného poslania v regióne.

Snaha poveriť rekonštrukciou objektu kaštieľa OSP Trebišov vyšla nazmar, a preto bolo nutné hľadať nového dodávateľa. Po prieťahoch a vyjednávaniach sa ním nakoniec stal Pamiatkostav, š.p. Žilina, ktorý realizoval aj rekonštrukčné práce na kaštieli v Strede nad Bodrogom, a preto nástup na stavebné práce odďaľoval. Odovzdanie staveniska novému dodávateľovi sa uskutočnilo 12. októbra 1982.

Už v decembri 1981 však múzeum a KÚŠPSaOP v Prešove začali postupne preberať vykonávací projekt na prestavbu a rekonštrukciu kaštieľa. Pamiatkostav Žilina však nastúpil na stavebné práce až v 3. štvrťroku 1982. Práce na stavebnej rekonštrukcii kaštieľa sa rozbehli až v nasledujúcom roku. Zároveň múzeum využilo situáciu, že sa okresná knižnica vzdala úlohy realizovať rekonštrukciu v objekte chátrajúceho grófskeho čeľadinca, prevzalo investorstvo, zabezpečilo vykonávací projekt a prostredníctvom dodávateľa OSP Trebišov začalo rekonštrukčné práce. Riaditeľ a zamestnanci múzea boli v tomto čase viac stavebnými technikmi ako múzejníkmi.

Z mobiliáru kaštieľa prakticky nebolo čo zachraňovať. Bol ešte roku 1914 vyvezený do Budapešti a Tiszadobu v Sabolčskej župe. Zostávajúcu časť odviezli pred viedenskou arbitrážou do kaštieľa Almássyovcov v Hrani, ktorý bol po 2. novembri 1938 spolu s obcou odstúpený Maďarsku. PÚK Bratislava /stredisko Prešov/ preto realizoval prestavbu objektu na muzeálne účely.

Napriek rekonštrukcii kaštieľa, pracovníci múzea nezanedbávali ani vlastivednú, akvizičnú a ostatnú kultúrnu činnosť v regióne. Múzeum bolo spoluorganizátorom Dní kultúry Zemplína v  Bratislave /1981/, podieľalo sa na príprave monografie Dejiny Trebišova /1982/, organizovalo celookresný seminár k 150. výročiu Východoslovenského roľníckeho povstania a v Štátnej mincovni v Kremnici dalo vyraziť pamätnú plaketu k tomuto výročiu. Zber muzeálií sa uskutočňoval na novom úžitkovom vozidle ŠKODA 1203, ktoré múzeum dostalo v marci 1981. Do areálu múzea boli sústreďované zberom získané poľnohospodárske stroje a mechanizmy - parné oračky, mláťačky, čističky obilia, ktoré boli ihneď svojpomocne čistené a konzervované na budúce expozičné využitie. Popri dokumentácii poľnohospodárstva a tokajského vinohradníctva bol realizovaný aj archeologický výskum na hrade Parič /Trebišov/ a 1. júna 1982 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie pamätnej izby Michala Pavúka v Nižnom Žipove.

Kto je Online

Práve tu je 56 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Rýchly kontakt

Múzeum v Trebišove
M. R. Štefánika 257/65
075 01 Trebišov
Tel: +421 56 672 2234, 0905 212 621
Email: muzeumlektorky [@] gmail.com

Rýchly kontakt

Kultúrne centrum južného Zemplína
Ul. SNP č. 1049/76
075 01 Trebišov
Tel: +421 56 672 2781