Tivadar Andrássy

Tivadar Andrássy sa narodil v rodine grófa Gyulu Andrássyho (1823-1890), najvýraznejšej osobnosti rodu Andrássy a grófky Katinky Kendeffy v Paríži 10. júla 1857, necelé dva týždne po tom, čo cisár František Jozef I. udelil milosť Gyulovi Andrássymu za jeho účasť v revolúcií v 1848/49, za ktorú bol odsúdený na trest smrti a symbolický aj popravený.

Gróf Gyula Andrássy a jeho manželka Katinka túžili po tom, aby sa ich dieťa narodilo doma, no cisárovo omilostenie sa dostalo k rukám už šťastného otca až 19. júla 1857. Tak na cestu domov sa vydali až potom, čo sa matka a dieťa posilnili natoľko, aby mohli bezpečne cestovať z Paríža prv do Letenye pozdraviť matku Etelku Szapáry a potom na panstvo do Trebišova. Po návrate domov sa rodinka čoskoro rozrástla o ďalšie dve deti: Ilonu (1858-1952) a Gyulu (1860-1929).

Tivadar, modrooký krásavec, tvárou pripomínajúce viac matkine črty si získal veľmi ľahko srdcia ľudí vo svojom okolí. Ako prvorodený syn priam priťahoval členov rodiny k tomu, aby ho rozmaznávali. Vo výchove prísny otec sa však snažil tomu zabrániť. Chcel, aby jeho prvorodený syn bol silný, odolný, múdry, pripravený na rôzne výzvy, asi ako každý rodič. Keďže vo výchove v tom čase panovali oveľa prísnejšie prístupy ako teraz, tak sa neraz stalo, že sa mladý Tivadar otužoval pobytom na chladnom mrazivom vzduchu bez teplého oblečenia, či s otcom strávil čas na koni až do vysilenia.

Tivadar bol rozumný, múdry a rýchlo sa učil. Študoval vo Viedni a v Budapešti. V armáde slúžil v Bosne v čase jej okupácie. Od roku 1881 do konca svojho života bol poslancom snemu za Trebišovský kraj. V období od 1890 do 1896 bol podpredsedom snemu a v tomto období ho kráľ František Jozef I. vyznamenal aj titulom tajného radcu.

Ako mladý príťažlivý muž, vedel si získať srdcia žien, no keď sa oženil, venoval sa plne už len svojej rodine a blízke predstaviteľky nežného pohlavia zanechal svojim priateľom. Tivadar voľbou svojej životnej partnerky prekvapil vtedajšiu verejnosť. V roku 1885 sa oženil s grófkou Eleonórou Zichy, o ktorej verejnosť predpokladala, že sa vydá za Sándora (Alexandra) Andrássyho, jeho bratranca. Mal s ňou štyri dcéry – Ilonu, Borbálu, Katarínu a Kláru, ale ani jedného syna.
Tivadar bol predstaviteľom liberálnej politiky, tak ako aj predchádzajúci členovia jeho rodiny. Spolu s mladším bratom, ktorí sa chcel plne venovať politike, nosili na sebe znamenie slávneho, úspešného otca, ktorý na začiatku ich kariéry ešte stále bol aktívnym aktérom štátnej politiky. Takže neustále čelili porovnávaniu s jeho osobou a s jeho úspechmi. Tivadar preto bez prípravy nikdy nepredniesol žiaden príhovor. Najviac sa dostával na stránky novín v období prerokovania zákona o cirkevnej politike, o slobode rôznych cirkví.

Okrem politického života sa zapájal aj do kultúrneho a spoločenského života najmä v oblasti výtvarného umenia. Bol predsedom Umeleckého spolku, členom rady Maďarskej akadémie vied a členom rady Maďarského národného múzea. V roku 1896 bol Tivadar Andrássy predsedom prípravného výboru milléniových slávností.
V rámci zimnej volebnej kampane na prelome roka 1904/1905 cestoval Tivadar na predvolebné vystúpenia. Počas veterného a chladného počasia cestoval v otvorenom aute následkom čoho ochorel. Tivadar dostal zápal pľúc a mal vysoké horúčky, preto celá rodina tentoraz zostala cez zimu v Trebišove. Keďže choroba neustupovala, lekári mu v marci 1905 poradili, aby odcestoval do teplejších krajov, do Abázie (dnešná Opatija), ktorá bola vtedy módnym prímorským kúpeľným mestom. Ale keď s Tivadarom došli do Budapešti, jeho stav sa rýchlo zhoršil. Budapeštianski odborní lekári a profesori privolaní na pomoc z Viedne si nevedeli poradiť s Tivadarovou chorobou. Tivadar 13. mája v kruhu svojej rodiny zomiera. Lekári mu vtedy diagnostikovali leukémiu.

Rozlúčka s nebohým grófom sa uskutočnila v smútočnom dome na Margitinom nábreží 14. mája o 14. hodine popoludní. Po krátkom cirkevnom rituáli bola rakva prevezená do Trebišova.

Na trebišovskú stanicu vlak prišiel 15. mája ráno o deviatej hodine, kde na rakvu s telom grófa Tivadara Andrássyho čakalo veľké množstvo ľudí. Smútočný sprievod išiel zo stanice do rímskokatolíckeho kostola. Rakvu viezlo auto, za ktorým kráčali gróf Gyula Andrássy, Gejza Andrássy, Dionýz Andrássy, Alexander Andrássy, gróf Lajos Batthyány a ostatní príbuzní. Kazateľ Perlsberg Ede, bývalý farský kňaz z Trebišova, predniesol v kostole smútiacim smútočný prejav. Rakva so zosnulým Tivadarom bola prenesená z kostola do nádherného grófskeho parku parlamentnými poslancami, kde bola uložená do krypty rodinného mauzólea, v ktorom spočívali jeho rodičia – Gyula Andrássy a Katalin Kendeffy.

Po Tivadarovej smrti boli jeho maľby v počte cez 80 obrazov v roku 1907 vystavené v Budapešti, kde sa verejnosť mohla zoznámiť s jeho životnou tvorbou.
Tivadar miloval prírodu, kone a poľovačky. Zvyčajne každý rok obýval dva mesiace so svojou rodinou poľovnícky kaštieľ – chatu v Dubrine, vysoko v transylvánskych horách. Bola tu nedotknutá príroda s nádhernými prírodnými scenériami, ktoré Tivadar zachytil aj vo svojich dielach. Tu sa mohol naplno venovať svojej vášni – maľovaniu, jazde na koni a poľovačkám. Lovili tu predovšetkým jelene. Po Tivadarovej smrti rodina už Dubrin nenavštevovala.

Tivadar sa v období 1890 do roku 1904 veľkou mierou podieľal na rozvoji trebišovského panstva. Spolu s ďalšími andrássyovcami v roku 1892 zavolali Francúza Louisa Flamenta (Lajosa Flamenta) na svoje panstvá, odborníka na francúzske záhrady. Ten pomohol v trebišovskom grófskom parku vybudovať pri kaštieli tzv. francúzsku záhradu. Po jej vybudovaní, aj po ďalších parkových úpravách, bol grófsky park v Trebišove považovaný za jeden z najkrajších parkov v Uhorsku. V roku 1892 bola ukončená vodná veža pristavaná k jazdiarni. Vo vodnej veži boli obrovské nádrže, ktoré samospádom zásobovali vodou celý areál vrátane kaštieľa. V rámci Tivadarovej stavebnej aktivity sa ďalej vynímali rodinné mauzóleum postavené predovšetkým pre otca – grófa Gyulu Andrássyho, otvorený bazén a ďalšie stavebné úpravy. Úpravy sa dotkli aj interiéru kaštieľa.

Po Tivadarovej smrti sa Trebišovské panstvo, ako zverenstvo, stalo majetkom jeho brata Gyulu Andrássyho, zvaného ako „Duci".

zsnsš

Andrassy Tivadar

 Tivadar Andrássy

Kto je Online

Práve tu je 100 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Rýchly kontakt

Múzeum v Trebišove
M. R. Štefánika 257/65
075 01 Trebišov
Tel: +421 56 672 2234, 0905 212 621
Email: muzeumlektorky [@] gmail.com