Výstavbu prvej etapy ranogotického nížinného vodného hradu ( pravdepodobne obytná veža s opevnením ) možno podľa výsledkov archeologických výskumov M. Slivku datovať do 12. až 13. stor. Potvrdzujú to preskúmané zlomky úžitkovej keramiky, malá lampa s výlevkou a štyri ohniská vyvýšené asi 30 cm nad úroveň podlahy.
Keď kanonik ostrihomskej kapituly Eusébius na základe príkladu svätého Pavla Pustovníka zjednotil v roku 1225 jednotlivo žijúcich pustovníkov, ešte netušil, že položil základy jediného pôvodne uhorského mužského rádu – pavlínov. Rád sa konštituoval v ostrihomskej arcidiecéze v roku 1256 a jeho existenciu potvrdil pápež Klement V.
Mariánske súsošie je dielom neznámeho kameno-sochára datovaným okolo roku 1800. Slohovo ho možno zaradiť k dielam doznievajúceho rokoka s niektorými znakmi klasicistického slohu. Dominantné miesto na súsoší má plastika Madony šliapajúcej na hada. Po jej pravici je kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého a po ľavici socha patróna a ochrancu pred požiarmi sv. Floriána.
Pôvodný kostol je datovaný ešte pred rokom 1404. Napriek tomu, že súčasný rímskokatolícky chrám čiastočne ovplyvnili neskoršie umelecké a filozofické prúdy, patrí medzi skvostné pamiatky gotickej architektúry. Kostol má hlavnú loď a neskôr pristavené bočné kaplnky. Sieťovú rebrovú klenbu tvorí 63 polí v tvare kosoštvorcov rôznych veľkostí, s figurálnymi a dekoratívnymi motívmi.
Výstavba gréckokatolíckej cerkvi v Trebišove bezprostredne súvisela s vrcholiacou migráciou obyvateľstva zo severovýchodu horného Uhorska do úrodnejších častí Zemplína počas ruthénskej kolonizácie v 18. a prvej tretine 19. storočia. V roku 1720 tvorilo Trebišov iba 36 meštianskych domácností. Neobývané domy chátrali a polia zarastali burinou.
Medzi najcennejšie chránené kultúrne pamiatky v Trebišove patrí Mauzóleum Grófa Júliusa Andrássyho. Bolo postavené v roku 1893 podľa projektu nemeckého architekta Arthura Meininga v neogotickom slohu. Sarkofág je dielom budapeštianskeho sochára Juraja Zalu z rokov 1893 – 1895.
Neskorobarokový, neskôr klasicisticky upravený kaštieľ dal postaviť v roku 1786 gróf Imrich Csáky. Je dvojpodlažnou stavbou, ktorá bola postavená 100 rokov po zničení hradu Parič. Časť materiálu z tohto hradu bola použitá pri jeho výstavbe. Kaštieľ má na priečelí dve postranné barokové veže, ktoré boli pristavené v poslednej tretine 19. storočia.
