exp-p

navštívte našu najnovšiu

EXPOZÍCIU POĽOVNÍCTVA A OCHRANY ZVERI V TREBIŠOVE

viac informácií 

Vytlačiť

Tokajská vínna cesta - história, kultúra a perspektívy rozvoja

Produktom vínneho a vinohradníckeho turizmu je Tokajská vínna cesta, ktorá má okrem iného aj kultúrno-spoločenské a duchovné smerovanie. Vznikla z potreby poznávať najpozoruhodnejšie miesta slovenskej časti Tokajskej vinohradníckej oblasti, pestovanie a spracovanie viniča, technológiu výroby vína, folklórne i kultúrno-historické tradície. Popri degustácii jedinečných tokajských vín, ochutnávke zemplínskych gurmánskych špecialít má táto cesta aj nový turistický produkt – cykloturistický chodník.

Tokajská vínna cesta je súčasťou slovenskej časti Tokajskej vinohradníckej oblasti, ktorá patrí medzi najmenšie zo šiestich vinohradníckych oblastí na Slovensku /Vyhl. MP SR č. 153/1998 Zb./. Jej výmera viníc podľa Zákona NR SR 332/1996 Z.z. je 998,15 ha a nachádza sa v kat. územiach obcí Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Má aj svoju spádovú (nárazníkovú) oblasť, do ktorej patria obce Borša, Zemplín, Ladmovce a ďalšie.

Jedinečnosť a kvalitu tokajských vín predurčuje ich odrodová skladba (Furmint – 65 %, Lipovina – 25 %, Muškát žltý – 10 %), klimatické podmienky (priemerná ročná teplota 9,5 0 C), poloha a orientácia vinohradov, vulkanické pôdy (ryolity a ich tufy, karbónové horniny), tradičná oxidatívna technológia výroby vín, tokajské plesne (Botrytis cinerea, Cladosporium cellare), cibéby a mikroklíma tokajských tufových pivníc. V centre diania je však človek – vinohradník, vinár, ktorý za vyššie uvedených podmienok dokáže vyrobiť toto zázračné víno.

Výroba jedinečných tokajských vín má svoje dejiny, ktoré dokumentuje expozícia Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove s archívom tokajských vín a vinotékou. Za zmienku stojí, že prvý tokajský výber (aszú) vyrobil Laczkó Máte zo Sepše (Moldavy) ako dvorný kňaz reformovanej cirkvi na dvore Zuzany Lórantffy v roku 1630. V roku 1655 bol vydaný zákon na ručné vyberanie cibéb na výrobu výberov (aszú).

O rozvoj tokajského vinohradníctva sa významnou mierou v 16. – 18. storočí zaslúžili hornouhorské kráľovské mestá: Prešov, Bardejov, Levoča, Košice, Kežmarok a iné, ktoré mali v Podhorí (Hegyalja) i Zemplínskych vrchoch vlastné vinice, vincúrov i prenajaté vinohrady. S vlastným i nakupovaným vínom obchodovali hlavne s prihraničnými poľskými vínnymi strediskami (Biecz, Gorlice, Jasliska, Krosno, Nowy a Starý Sącz, Krakow, Źmigrod a iné). Obchodníci s vínom putovali do Poľska po krajinskej ceste z mestečka Tokaj cez tokajské vinohradnícke obce a Dukliansky priesmyk do týchto prihraničných vínnych stredísk. Tak vznikla vínna cesta spájajúca Uhorsko s Poľskom.

V súčasnosti sa v slovenskej časti tokajskej oblasti produkujú vína odrodové (Furmint, Lipovina, Muškát žltý), suché (Omšové, Tokajské samorodné suché) a sladké (Tokajské samorodné sladké, Tokajský výber 3,4,5 a 6 putňový).

 

Kto je Online

Práve tu je 96 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Rýchly kontakt

Múzeum v Trebišove
M. R. Štefánika 257/65
075 01 Trebišov
Tel: +421 56 672 2234, 0905 212 621
Email: muzeumlektorky [@] gmail.com

Rýchly kontakt

Kultúrne centrum južného Zemplína
Ul. SNP č. 1049/76
075 01 Trebišov
Tel: +421 56 672 2781