Ľudová kultúra a tradície Tokaja

V širšom kontexte možno ku všeobecnej kultúre slovenskej Tokajskej oblasti poznamenať, že zmeny vlastníckych vzťahov k pôde v polovici 20. storočia sa negatívne odrazili v zmene charakteru pôvodného vidieckeho, prírodného a životného prostredia, pôvodného spôsobu života, spôsobili úpadok pôvodnej kultúry a zánik niektorých stáročných zvykov, obyčají a tradícii.

Zachovávané sú v spomienkach starších obyvateľov, tradujú sa ústnym podaním a oživujú formami záujmovo-umeleckej činnosti kolektívov a jednotlivcov. V užšom slova zmysle možno konštatovať, že pre oblasť Tokaja sú charakteristické osobité ľudové, folklórne a náboženské zvyky a obyčaje, z ktorých sa sformovali tradície. Mimo hovoreného slova, piesní a tancov, ktoré sa viažu k usadlému roľníckemu spôsobu života a kresťanského kalendáru sú to zvyky a tradície súvisia s tunajším špecifikom – vinohradníctvom a vinárstvom. Zachovali sa však aj produkty domácej remeselnej výroby - tkané a vyšívané textílie, kroje, domáce a roľnícke potreby, jednoduchšie i zložitejšie nástroje a mechanizmy. Pri posúdení rozsahu aktivít miestnej tradičnej ľudovej kultúry Tokaja konštatujeme, že mimo ťažiskového podujatia - Tokajského festivalu, len dve obce organizujú oslavy vinobrania individuálne, na miestnej úrovni (Malá Tŕňa a Čerhov). Formám tradičnej ľudovej kultúry, najmä folklóru dávajú priestor na ďalších podujatiach obcí, ako sú: Dni obcí, oslavy Dňa matiek, veľkonočné zvyky a tradície, Stavanie mája, Vianočné pastorále a iné. Tematicky je ich repertoár však minimálne orientovaný na zvykoslovie súvisiace s vinohradom a vínom. Dôvodom je aj skutočnosť, že tu chýba etnografický výskum a zdokumentovanie ľudových tradícii. Plánujeme ho zabezpečiť v roku 2004/2005, následne vydať dokumentačný materiál, spracovať koncepciu a scenáre tradičných slávností, zvykoslovných pásiem a zabezpečiť metodickú pomoc, oživenie repertoárov folklórnych kolektívov a rozšírenie podujatí. Výsledné materiály poslúžia pre spracovanie scenára slávností vinobrania 2005 (na regionálnej úrovni). Realizácia bude metodicky koordinovaná KOS Košice a organizačne a metodický realizovaná ROS Trebišov. Pre dostatočné finančné zabezpečenie považujeme za potrebné spracovať a uplatniť grantové projekty.

Tradície, zvyky a obyčaje viažuce sa k vinohradníctvu a vínu budú dokumentačne spracované podľa prác a úkonov kalendára vinohradníka a vinára. Prihliadať sa bude na miesto a úlohu patróna vinárov sv. Urbana a zvyky spojené s jeho uctievaním. Jeho plastiky sú súčasťou väčších i malopestovateľských pivníc, kaplniek, archívov vín a domácností. V spojení so sviatočnou atmosférou, obradmi a rituálom približujú neopakovateľnú atmosféru, ktorá poteší a nadchýna dnešnú kultúrnu verejnosť. Evidentne zachované v živote vinohradníckych rodín sú krst nového vína v čase Fašiang, augustové a septembrové pouličné zábavy a iné podujatia spoločenskej zábavy (organizované za účelom vyprázdnenia pivníc), vinobranie, ochutnávka burčiaka. Zvyky, ktoré sa viažu k práci vo vinohrade, od prípravy pôdy, výsadbu, ošetrenie viniča až po zber úrody. „ Vinohrad v kvete“ sa stal ideovým východiskom Tokajského festivalu, ktorý je najvýznamnejším podujatím na TVC.

Z ostatných tradícií sa zachoval v obciach zvyk stavania májov, čo je spojené s májovými veselicami a pouličnými zábavami. Zvyk stavania májov je súčasťou každoročného repertoáru folklórnej skupiny Strapec Čerhov, ktorá prezentuje aj veľkonočné a vianočné tradície. Tradičné podujatia – slávnosti a festivaly ľudovej kultúry s miestnym a regionálnym folklórom organizujú v Čerhove, Malej Tŕni, Ladmovciach. Borši, Viničkách, ale aj na okolí – v Strede nad Bodrogom, Veľatoch, v Zemplíne. Dni obcí už tradične organizujú v Zemplíne, Viničkách, Ladmovciach, Borši a v Strede nad Bodrogom. V tokajskej oblasti pôsobia folklórne kolektívy: Tokajský Strapec Viničky, Boršianska spevácka skupina, Aszú Malá Tŕňa, Strapec Čerhov s ľudovou hudbou, ženská spevácka skupina Streda nad Bodrogom. V oblasti ľudovoumeleckej výroby možno spomenúť: Tibora Štofiru – výrobcu drevených súdkov z Malej Tŕne č. d. 173, drevorezbára a kamenosochára Jozefa Vašku zo Stredy nad Bodrogom. Výrobou suvenírov, drevených nosičov fliaš tokajského vína sa zaoberá SOUP Viničky, suveníry pre Folklórny festival pripravuje Ing. Zuzana Čorbová z Viničiek.

Pôvodný urbanizmus a architektúru, zachovanie zástavby v pôvodných uličných čiarach nachádzame v centrách obcí a starých periférnych uličkách. Hodnotná je v Černochove a Veľkej Tŕni. Pozornosť si vyžaduje úprava pivničného námestia v Malej Tŕni. V dôsledku devastácie plôch pôvodných vinohradov sú však nenávratne stratené typické „borházy“ (vinné domy vo viniciach).

Dominantami vidieckych sídiel sú kostoly, z ktorých viaceré majú ešte románsky a románsko-gotické základy, murivo a architektonické prvky v exteriéroch a interiéroch. Medzi najvzácnejšie patria takéto kostoly v Bare, Veľkej Tŕni, Malej Tŕni i v Borši. Ozdobami sú interiéri grécko-katolíckych kostolov so skvostnými ikonostazmi a nástennými maľbami a interiéri rímskokatolíckych kostolov so vzácnymi oltárnymi architektúrami, a závesnými maľbami. Vzácnym architektonickým skvostom svetskej architektúry je župný dom v Zemplíne, kde sa nachádza aj archeologický areál hľadiska zo slovanského obdobia a stredoveku a dva kostoly.