Vytlačiť

Grófka Ilona Andrássy - k 160. výročiu jej narodenia

Ilona Andrássy sa narodila, ako druhé dieťa grófa Gyulu Andrássyho a Katalin Kendeffy 21.5.1858 v dedinke Petronell-Carnuntum nachádzajúcej sa v provincii Bruck an der Leitha v Rakúsku. Kaštielik, v ktorom sa narodila nazývajú Schloss Traun a patril jej starým rodičom po matkinej strane. Do roku 1867 vyrastala väčšinou v Trebišove. Rodina mala francúzsku a anglickú vychovávateľku, ktoré učili deti cudzím jazykom už od najmenšieho veku. Matka, grófka Katinka ich vychovávala síce liberálnejšie ale prísne. Neposlušnosť a náladovosť deťom neboli dovolené. Keď ich otec bol menovaný ministerským predsedom z Trebišova sa odsťahovali do Budapešti a znovu do Viedne po tom, čo sa Gyula Andrássy stal ministrom zahraničných vecí Rakúsko-Uhorskej Monarchie.

Spolu so svojimi bratmi vyrastala v blízkej spoločnosti cisárskeho páru a cisárskych detí, ako aj najvyššej šľachty tohto obdobia. Stala sa jednou s dvorných dám cisárskeho dvora. V roku 1882, ako 24 ročná, sa vydáva za Lajosa Batthyányho s ktorým svoj spoločný život začali v obci Ikervár v kaštieli rodiny Batthyány. Ako každá žena v tomto období, aj jej životom bola neustála podpora úsilia svojho manžela. Cisár Batthyányho vymenoval v roku 1883 za župana župy Győr, vkladajúc do neho dôveru kvôli jeho hospodárskym úspechom dosiahnutým v Ikervári. Gróf sa po jeho vymenovaní aktívne angažuje v rozvoji mesta a župy, predovšetkým v oblasti priemyslu. Za svoju angažovanosť v roku 1896 dostáva od mesta Győr čestné občianstvo. V roku 1892 ho cisár znova povýši, menuje ho za guvernéra Fiume (Rijeka, Chorvátsko). Ilona ho podporuje vo všetkom. Svojou povahou je Ilona obľúbenou dámou v rôznych spoločnostiach, a svojim vnútorným kľudom je schopná vplývať a ukľudňovať aj nepokojné situácie – napríklad je schopná ukľudniť dav a chaos vzniknutý pri požiari počas otvorenia dievčenskej školy vo Fiume. Zdedené povahové vlastnosti od rodičov ju nútia byť aktívnou súčasťou formovania aktuálneho diania a rozvoja svojej krajiny. Preto okrem podpory svojho manžela sa aktívne venuje viacerým témam: rôznymi formami pomôcť slabším a rozvíjať domáci priemysel. Bola predsedníčkou Aliancií ženských združení, ktoré v tom čase vznikali všade po svete, ako výsledok boja rovnoprávnosti žien v spoločnosti.

Namiesto vybojovať volebné právo pre ženy v Monarchii však považovala Ilona za oveľa podstatnejšie vzdelávanie žien a ich možnosť zamestnať sa, či vytvárať si vlastné mini-podnikania. Preto ako predseda Aliancie podporovala zakladanie rôznych dievčenských škôl a boj za uznávanie práce žien. Okrem finančnej podpory pri jej založení aj ako predsedníčka svojou silnou a odhodlanou osobnosťou podporovala Spoločnosť Gondviselés (Prozreteľnosť), ktoré sa venovala výučbe ženských ošetrovateliek. Jej snom bolo, aby takéto vyučené ženy boli v každej obci a starali by sa o chorých, najmä detí trpiacich rôznymi epidémiami. Nedá sa vymenovať každá organizácia, v ktorej Ilona vykonávala svoju činnosť, ako predsedníčka, či členka predsedníctva alebo len aktívna členka, kde nechcela byť menovaná. Spomeňme si však ešte ďalšie dve takéto organizácie. Ako predsedníčka Združenia priateľov umenia podporovala a venovala sa rozvoju výučby talentovaných ľudí rôznych druhov umenia a zabezpečeniu ich osobnej podpory (štipendia, financovanie študijných pobytov, atď.) ako umelcov. Vášeň k umeniu mala v rodinných génoch, keďže vlastne všetci Andrássyovci sa venovali umeniu. Ak nie vlastným talentom (sú známe najmä kresby a maľby od rôznych členov tejto rodiny) tak mecenášstvom a zberateľskou činnosťou. Od svojho manžela zase získala vášeň pre ochranu domácich produktov, a za svoje poslanie v tomto smere vnímala podporovať výrobky domáceho priemyslu rôznymi formami. Spoločne s ďalšími 20 šľachticmi založili združenie, ktoré sa venovalo ochrane všetkych typov domácich výrobkov. Každý z nich sa venoval podpore jedného odboru. Ilona bola predsedníčkou odboru podpory domácich priemyselných výrobkov.

Popri tejto rozsiahlej filantropnej činnosti sa venovala predovšetkým svojej rodine. Mali dve deti, Emanuelu a Gyulu. Gyula zdedil umelecké sklony a stal sa uznávaným maliarom. Emanuela sa vydala za grófa Emila Dessewffyho.

Našťastie, či na nešťastie bola jednou z najdlhšie žijúcich z rodu Andrássy. Nielen že prežila obe svetové vojny, rozpad Monarchie, čo pre cisárovi oddanému rodu znamenalo veľký zlom, ekonomickú krízu a stratu majetkov, ale aj zneuctenie pozostatkov svojej najbližšej rodiny ruskou armádou. Ako krásnym a žiarivým bol spoločný život Ilony s jej manželom zo začiatku, tak sa na ich sklonku života mnohé obrátilo na smutné až nepochopiteľne neľudské. Treba ale povedať aj to, že jej osobnostné vlastnosti, ktoré získala rodičovskou výchovou, nevzdávať sa, nepripustiť náladovosť jej pomohla prežiť aj tieto roky s dôstojnosťou a s činnou láskou ku svojmu okoliu.

Tak, ako všetkých šľachticov zmenami po II. svetovej vojne, Ilonu aj Lajosa vyhodili z vlastných majetkov. V tom čase žili v Polgárde, blízko Balatónu. Miestni ľudia ich mali radi. Grófsky pár bol patrónom obce, ale aj viacerím miestnym obyvateľom krstnými rodičmi, aby ich aj takýmto spôsobom mohli podporovať. Počas prechodu fronty odišli z kaštieľa, a keď sa vrátili, tak ich bývalý domov používala najprv ruská a potom maďarská armáda. Ruská armáda spálila väčšinu ich majetku, ako aj hrobku jej mladšieho brata Gyulu Andrássyho mladšieho. Pri takomto zaobchádzaní v kaštieli ostať nemohli a preto so synom Gyulom, a neskôr z ruského zajatia vracajúcim sa vnukom Bálintom (syn Gyulu Batthyányho) sa presťahujú do kláštora, ktorý bol súčasťou priemyselného parku v Polgárde. Tu zase mohli ostať len pokiaľ priemyselný park nebol znárodnený. Keď ich kaštieľ v Polgárde nakoniec zbúrali, nasťahovali sa do domu ich bývalého komorníka, kde už zostali do konca svojho života. Manžel a manželka opustili tento svet v priebehu niekoľkých mesiacov po sebe na prelome rokov 1951/52. Na pohrebe Lajosa Batthyányho ešte miestni obyvatelia necítili taký strach od vtedajšej vlády, preto sa ho zúčastnila celá obec. O pár mesiacov na pohrebe Ilony už boli prítomní len tí najodvážnejší, ktorí i napriek strachu a obáv boli odhodlaní dať poslednú úctu osobe, ktorá sa s láskou starala o mnohých menej šťastných vo svojom živote.

Dnes sa telesné pozostatky grófky Ilony Andrássy nachádzajú v hrobke rodiny Batthyány v Polgárde, kde boli po exhumácii 24. augusta 2013 uložené spoločne so siedmimi členmi rodu Batthyány, s bratom Gyulom Andrássym a jeho manželkou Eleonórou Zichy.

Po mnohých rokoch sa spomínané telesné pozostatky jednotlivých členov rodiny roztrúsené v mnohých hroboch, niektoré aj zneuctené, dostávajú z iniciatívy miestnych obyvateľov pod vedením farára Tibora Bartu do nových pietnych priestorov. Znovupochovanie je symbolom úcty a lásky ľudí žijúcich v minulosti v blízkosti tejto rodiny, ktorá zostáva a naďalej žije v srdciach ich súčasných potomkov.
Zsnsš

Andrassy Ilona

Portrét grófky Ilony Andrássy – kolorovaný drevoryt

Kto je Online

Práve tu je 17 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Rýchly kontakt

Múzeum v Trebišove
M. R. Štefánika 257/65
075 01 Trebišov
Tel: +421 56 672 2234, 0905 212 621
Email: muzeumlektorky [@] gmail.com