
Východoslovenské roľnícke povstanie alebo aj Cholerové povstanie bolo najväčšie povstanie poddaných na Slovensku. Odohralo sa v júli a auguste 1831 v Zemplínskej, Abovskej, Šarišskej a Spišskej stolici. Zúčastnilo sa na ňom asi 40 000 povstalcov.
V roku 1830 bola veľká neúroda, ktorá prehĺbila zlé sociálne podmienky poddaných. Na ich náladu vplývali i revolučné udalosti v Poľsku. Bezprostredným impulzom povstania boli preventívne opatrenia proti cholerovej epidémii. Ľud si ich vysvetlil ako úmysel pánov otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.
Na čelo povstania sa postavili zemania Ján Tašnáď (Tasnády) a Ladislav Kováč, nepodarilo sa im však povstalcov koordinovať, prebiehalo živelne, a tak armáda nemala väčší problém povstanie potlačiť.
Do povstania sa zapojilo 150 obcí a mestečiek. Po potlačení povstania zasadali štatariálne súdy, do 8. novembra bolo popravených 119 osôb.
Hoci bolo povstanie potlačené, našlo ohlas na Uhorskom sneme v rokoch 1832-1836, ktorý posudzoval poddanskú otázku a prisúdil poddaným isté i keď malé práva.
Výstava Cholera je pripravená k 180. výročiu tohto povstania a srdečne Vás na ňu pozývame.
Foto: Jozef Danko
