295 rokov Békéšskej Čaby - Kapitoly z dejín mesta

  • Kde: Výstavný priestor AMBIT na poschodí trebišovského kaštieľa
  • Kedy: 4.4.2013  - 12.5.2013


kapitoly_2013-74

 

/Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove – tlačová správa/
V trebišovskom kaštieli, sídle Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove – Kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa uskutočnila, 4. apríla 2013 o 17.00 hodine, vernisáž výstavy venovaná 295. výročiu Békéšskej Čaby. Výstava pod názvom Kapitoly z dejín mesta bude trvať do 12. mája 2013.
Osobne sa jej zúčastnili iniciátori výstavy priamo z Maďarska: Andó Gyorgy- riaditeľ Múzea Mihálya Munkácsyho v Békéšskej Čabe a zároveň predseda slovenskej samosprávy v Békéšskej župe v jednej osobe; Lászik Mihály – poslanec slovenskej samosprávy v Békéšskej župe; Kiss Tibor – viceprimátor mesta Békéšská Čaba a Dr. Csicsely Ilona – zástupkyňa slovenskej samosprávy v Békéšskej župe, poslanec NR SR Róbert Puci, zamestnanci trebišovského múzea a naši  návštevníci.
 
Po úvodnom a uvítacom slove riaditeľky Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove sa ujal slova viceprimátor mesta Békéšska Čaba Kiss Tibor.
 
Kurátor výstavy Lászik Mihály priblížil obsah samotnej výstavy, ktorú tvorí 12 závesných tabúľ. Na nich je zaznamenaný prierez najpríznačnejších historických udalostí maďarského mesta, ktoré je už dlhé roky významným strediskom slovenskej menšiny v Maďarsku.
Slováci tam žijú už dlhé obdobie. Koncom 19. storočia dokonca tvorili absolútnu väčšinu obyvateľstva mesta.
V popise sa pán Mihály venoval osobitne každej tabuli. Hneď prvá z nich hovorí o „Znovuosídlení Čaby“. V súvislosti s osídľovaním sa pokladá v dejinách Békéšskej Čaby
za významný rok 1718. Presne pred 295 rokmi sa začala intenzívna etapa znovuzaľudnenia mesta . A to i  napriek tomu, že tomu nepriali rôzne vojenské udalosti, napríklad Rákociho povstanie. Veľkolepé organizované osídľovanie Čaby sa viaže k menu zemepána Jána Juraja Harruckerna.
Druhá tabuľa nesie titul „Od poddanstva k večitému výkupu“. Jej súčasťou sú aj fotografie Listiny výkupu Čabanov z poddanstva (1846), Pečate čabianskych cechov, Pečať Békéšskej Čaby (1840).
Tretie tablo odhaľuje „Život ľudu“. Pramene charakterizujú domácich ľudí ako pracovitých, milujúcich prácu a svoju rodinu, hlboko nábožných. Ponúka sa tu pohľad na békéšských gazdoch a vykreslené sú aj ich ženy.
Na ďalšej tabuli sú znázornené pohľadnice zachytávajúce historické pamiatky mesta.
V rámci odhaľovania historickým momentov Békéšskej Čaby sa nasledovná výstavná tabuľa s názvom „Železnica“ venuje popisu budovania železničnej trate. Významný zlom spôsobil rok 1858, kedy na čabiansku stanicu prifučal 1. parný rušeň.
Šieste tablo kontinuálne nadväzuje na predchádzajúce. Jeho pomenovanie „V stopách železnice: Rozvoj priemyslu“ poukazuje na prudký rozvoj priemyslu všeobecne rôznych odvetví. Centrálne postavenie v meste preberá železničná doprava a to v rozhodnej miere urýchlilo rozmach priemyslu. Békéšská Čaba sa v tom čase preslávila výrobou liečivých cukríkov z jablčníka obyčajného a rozvojom závodov zacielených na farmaceutický priemysel.
„Vzdelávanie a urbanizácia“ hovoria o vytváraní mestského rázu vidieckych sídel a zaznamenávajú v Békéšskej Čabe rozkvet kultúry ako znak meštianskeho života.
Popis ďalšej závesnej tabule približuje záujemcom výstavy „výmenu obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom“.
Celá v poradí deviata tabuľa je venovaná „Ondrejovi L. Áchimovi“. Bol to roľnícky vodca, ktorého v roku 1904 zvolili za predsedu všeobecného ľudového spolku, združuje sa ním chudobné roľníctvo. Výstava podáva aj popis jeho aktivít.
Nasledujúca tabuľa vyjavuje priebeh „od obdobia prvej svetovej vojny až do roku 1920“.
Jedna z posledných vystavovaných tabúľ podáva „2. svetovú vojnu na území Békéšskej Čaby“ a graficky znázorňujú vtedajšiu atmosféru jednotlivých situácií uchované starodávne fotografie.
Záverečná výveska nesie názov „Slováci v medzivojnovom období“.
 
/Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove – tlačová správa/V trebišovskom kaštieli, sídle Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove – Kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa uskutočnila, 4. apríla 2013 o 17.00 hodine, vernisáž výstavy venovaná 295. výročiu Békéšskej Čaby. Výstava pod názvom Kapitoly z dejín mesta bude trvať do 12. mája 2013. Osobne sa jej zúčastnili iniciátori výstavy priamo z Maďarska: Andó Gyorgy- riaditeľ Múzea Mihálya Munkácsyho v Békéšskej Čabe a zároveň predseda slovenskej samosprávy v Békéšskej župe v jednej osobe; Lászik Mihály – poslanec slovenskej samosprávy v Békéšskej župe; Kiss Tibor – viceprimátor mesta Békéšská Čaba a Dr. Csicsely Ilona – zástupkyňa slovenskej samosprávy v Békéšskej župe, poslanec NR SR Róbert Puci, zamestnanci trebišovského múzea a naši  návštevníci.  
Po úvodnom a uvítacom slove riaditeľky Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove sa ujal slova viceprimátor mesta Békéšska Čaba Kiss Tibor.
Kurátor výstavy Lászik Mihály priblížil obsah samotnej výstavy, ktorú tvorí 12 závesných tabúľ. Na nich je zaznamenaný prierez najpríznačnejších historických udalostí maďarského mesta, ktoré je už dlhé roky významným strediskom slovenskej menšiny v Maďarsku.  Slováci tam žijú už dlhé obdobie. Koncom 19. storočia dokonca tvorili absolútnu väčšinu obyvateľstva mesta. V popise sa pán Mihály venoval osobitne každej tabuli. Hneď prvá z nich hovorí o „Znovuosídlení Čaby“. V súvislosti s osídľovaním sa pokladá v dejinách Békéšskej Čabyza významný rok 1718. Presne pred 295 rokmi sa začala intenzívna etapa znovuzaľudnenia mesta . A to i  napriek tomu, že tomu nepriali rôzne vojenské udalosti, napríklad Rákociho povstanie. Veľkolepé organizované osídľovanie Čaby sa viaže k menu zemepána Jána Juraja Harruckerna. Druhá tabuľa nesie titul „Od poddanstva k večitému výkupu“. Jej súčasťou sú aj fotografie Listiny výkupu Čabanov z poddanstva (1846), Pečate čabianskych cechov, Pečať Békéšskej Čaby (1840).Tretie tablo odhaľuje „Život ľudu“. Pramene charakterizujú domácich ľudí ako pracovitých, milujúcich prácu a svoju rodinu, hlboko nábožných. Ponúka sa tu pohľad na békéšských gazdoch a vykreslené sú aj ich ženy. Na ďalšej tabuli sú znázornené pohľadnice zachytávajúce historické pamiatky mesta. V rámci odhaľovania historickým momentov Békéšskej Čaby sa nasledovná výstavná tabuľa s názvom „Železnica“ venuje popisu budovania železničnej trate. Významný zlom spôsobil rok 1858, kedy na čabiansku stanicu prifučal 1. parný rušeň.    Šieste tablo kontinuálne nadväzuje na predchádzajúce. Jeho pomenovanie „V stopách železnice: Rozvoj priemyslu“ poukazuje na prudký rozvoj priemyslu všeobecne rôznych odvetví. Centrálne postavenie v meste preberá železničná doprava a to v rozhodnej miere urýchlilo rozmach priemyslu. Békéšská Čaba sa v tom čase preslávila výrobou liečivých cukríkov z jablčníka obyčajného a rozvojom závodov zacielených na farmaceutický priemysel. „Vzdelávanie a urbanizácia“ hovoria o vytváraní mestského rázu vidieckych sídel a zaznamenávajú v Békéšskej Čabe rozkvet kultúry ako znak meštianskeho života. Popis ďalšej závesnej tabule približuje záujemcom výstavy „výmenu obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom“. Celá v poradí deviata tabuľa je venovaná „Ondrejovi L. Áchimovi“. Bol to roľnícky vodca, ktorého v roku 1904 zvolili za predsedu všeobecného ľudového spolku, združuje sa ním chudobné roľníctvo. Výstava podáva aj popis jeho aktivít.    Nasledujúca tabuľa vyjavuje priebeh „od obdobia prvej svetovej vojny až do roku 1920“. Jedna z posledných vystavovaných tabúľ podáva „2. svetovú vojnu na území Békéšskej Čaby“ a graficky znázorňujú vtedajšiu atmosféru jednotlivých situácií uchované starodávne fotografie.Záverečná výveska nesie názov „Slováci v medzivojnovom období“.

 

Foto: Jozef Danko

 

Kto je Online

Práve tu je 36 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Rýchly kontakt

Múzeum v Trebišove
M. R. Štefánika 257/65
075 01 Trebišov
Tel: +421 56 672 2234, 0905 212 621
Email: muzeumlektorky [@] gmail.com