Články

Vytlačiť

Vianoce a vianočné zvyky v slovenskom prostredí

Vianoce sú obdobím pokoja a radosti, ale v kresťanskom svete predstavujú sviatky oslavujúce narodenie Ježiša Krista. Je to čas stíšenia, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov a dlhým zimným nociam. Vianociam predchádza adventné obdobie, ktoré začína zapálením prvej vianočnej sviečky na adventom venci.

Začiatok adventnej tradície siaha už do 4. storočia, keď veriaci v Španielsku a Ríme zaviedli trojtýždňovú predvianočnú prípravu. Platil zákaz zábav a niekde aj prísny pôst. V roku 922 pápež Ján X. preto zaviedol tradíciu, aby prvá adventná nedeľa vždy začínala najbližšie k poslednému novembrovému dňu a od vtedy trvá adventné obdobie štyri týždne. V kresťanskom chápaní je to obdobie pokánia, zamyslenia sa nad sebou, je to obdobie upokojenia, skoncovania so zlozvykmi a neresťami. Hovoríme preto o skutočnom novom začiatku, nielen v cirkevnom živote, ale aj v živote každého kresťana. Symbolom adventu sa stal adventný veniec so štyrmi sviečkami.

Na obdobie okolo Štedrého večera sa viazalo mnoho zvykov. K príprave na Vianoce patrilo aj predvianočné upratovanie. V domácnostiach, ale takisto na celom gazdovstve muselo byť všetko čisté a vypraté. V minulosti sa pralo ručne, v korytách, v studenej vode a niekedy pranie trvalo dva až tri dni. Opratá bielizeň sa plákala v potokoch a sušila sa na jednom mieste v dome. Šaty počas Vianoc nesmeli visieť na klinci lebo by to pre majiteľa šiat znamenalo smrť v nasledujúcom roku. Posledné dni pred Vianocami sa vracalo požičané náradie, platil zákaz práce, nesmelo sa priasť, šiť, tkať, ani dokonca rúbať drevo. Štedrý deň pripadá na 24. december jeho zavŕšením je Štedrý večer, ktorý má na Slovensku niekoľko mien, nazýva sa aj Kračún, Vilija. Vždy bol plný obradov a mágie, ktoré mali zabezpečiť celej rodine zdravie, prosperitu a šťastie v budúcom roku.

Na štedrovečernom stole malo byť 12 jedál a to preto, aby bol každý mesiac v roku sýty. Konzumovali sa oblátky s medom a cesnakom, ktoré predstavovali a dodnes predstavujú symbol zdravia. Pri zlomení oblátky sa vždy niečo prialo, a toto prianie sa malo v nasledujúcom roku naplniť. Krájalo sa jabĺčko, ktoré symbolizovalo zdravie celej rodiny. Pri štedrovečernom stole musel byť vždy párny počet tanierov, ak tak nebolo prestrelo sa i pre ďalšieho. Tento zvyk sa robil preto, aby sa rodiny držalo všetko dobré počas celého roka. Pred samotnou večerou gazda doniesol do izby slamu, čo symbolizovalo narodenie Ježiša, ktorý sa narodil na slame. Gazdiná prestrela doma tkaný obrus s červenými nitkami – červené nitky alebo vzory museli byť na vianočnom obruse preto, aby chránili rodinu. Nohy stola sa zopli reťazou, ktorá symbolizovala pevnosť a svornosť rodiny. Pod stôl sa položil rýľ, sekera, či iné železné predmety, ktoré symbolizovali pevné zdravie. K stolu si všetci sadali v čo najnovších šatách. Medzi najstaršie jedlá, ktoré boli súčasťou večere patrili bobaľky, niekde na Slovensku sa im hovorilo opekance alebo pupáky, potom lámance – polámané a omastené lokše s posýpkou, hrachová kaša, šošovica, hubová polievka a kapustnica. Pred odchodom na polnočnú omšu sa v domácnostiach vylúpali orechy a 12 škrupín sa naplnilo vodou. Po príchode z polnočnej omše sa zisťovalo, v koľkých sa voda udržala a potom sa podľa toho určoval počet mokrých a suchých mesiacov v nasledujúcom roku.

Zvyky a tradícia vianočných sviatkov sa v slovenskom prostredí a v jeho jednotlivých regiónoch odlišovala a dodnes odlišuje. Vianoce na Slovensku sa nesú v znamení rodiny, radosti a veselosti, ako aj uctenia si narodenia Ježiša Krista. Mnohé z nich sa v mestskom prostredí už vytratili, no na vidieku zostávajú napriek novým trendom stále živé. Slovenské rodiny už po dlhé generácie odovzdávajú z pokolenia na pokolenie svoje vianočné zvyky, ktoré sa stali už neodmysliteľnou súčasťou „najkrajších sviatkov v roku".

Mgr. Miroslava Gáborová
etnológ
Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove

 

Kto je Online

Práve tu je 135 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Rýchly kontakt

Múzeum v Trebišove
M. R. Štefánika 257/65
075 01 Trebišov
Tel: +421 56 672 2234, 0905 212 621
Email: muzeumlektorky [@] gmail.com